Literárny klub pri Liptovskej knižnici G. F. Belopotockého v Liptovskom Mikuláši

Súčasní členovia

Martin Droppa

básnik, novinár, reportér, fotograf

* 28.6.1963 Liptovský Mikuláš

   V Liptovskom Hrádku absolvoval základnú školu (1979), výtvarný odbor základnej umeleckej školy aj gymnázium (1983). Po dvoch semestroch na strojníckej fakulte v Prešove sa zamestnal na píle v Liptovskom Hrádku ako robotník na výreze guľatiny. Odtiaľ nastúpil na základnú vojenskú službu. Potom pracoval znovu na hrádockej píle v mazutovej kotolni i v kotolni na piliny, ako referent a vedúci oddelenia záujmovo-umeleckej činnosti v Mestskom kultúrnom stredisku v Liptovskom Mikuláši, ako korektor v Tlačiarňach SNP v Liptovskom Mikuláši.

   Po Novembri 1989 sa stal novinárom, pracoval pre Liptov, SME, Slovenský rozhlas i na "voľnej nohe". 1997-2002 regionálny redaktor Hospodárskych novín, potom pracoval pre týždenník Formát, od 2005 dopisovateľ a spolupracovník časopisu .týždeň, od 2009 je v .týždni reportérom.

   2003 vedúci kina Nicolaus v Liptovskom Mikuláši, od gymnaziálnych čias robil lektorské úvody pre mikulášsky filmový klub.

   ŽIje v Liptovskom Hrádku.

   Zaujíma sa o film, fotografiu a výtvarné umenie, o hudbu (jeho srdcovou záležitosťou sú Pink Floyd), o históriu 2. svetovej vojny (aj o oral history). Od študentských rokov píše verše. Je v nich jasný, originálny a s  rovnako pevným osobným názorom ako vo svojich reportážach pre .týždeň.

   2010 vydal spolu s Ivanom Repčekom knihu Stopy v krajine.

   Jeho texty si môžete prečítať v Krjelach číslo 10 (pod menom el loco raven), 31, 34, 40, 444547.

Milan Fecske



prozaik, horolezec 

 
* 1962
 

   Prezývaný Hermann, úspešne ukončil ZDŠ, Lesnícke učilište, Strednú školu  pracujúcich, pracoval ako drevorubač, lesník, strážca v NP Nízke Tatry,         v súčastnosti na "voľnej nohe". V r. 1998 ukončil diaľkovo magisterské štúdium environmentalistiky na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.
 
   Zaujíma sa o literatúru, film a najmä hory a horolezectvo (inštruktor horolezectva). Občas píše a posiela poviedky do rôznych literárnych súťaží. Párkrát sa v nich umiestnil do tretieho miesta.

   Žije v Beňadikovej. 

 


Pavel Hajko

turista, horolezec, priaznivec umenia

* 1. 8. 1959 Opočno pod Orlickými horami, Čechy 

   Pracoval vo viacerých povolaniach štátnej služby, živil sa ako živnostník a v súčasnosti je zamestnaný v elektropriemysle.

   Zaujíma sa o nekonvenčné a netradičné formy umenia rôznych žánrov, rekreačne športuje - chodí na bežky, bicykel, venuje sa horolezectvu a potulkám po prírode.

 

 

 

 

 

 

Stanislav Jobb

básnik 

* 4.10.1985 Liptovský Mikuláš 

   Absolvoval Hotelovú akadémiu v Liptovskom Mikuláši (odbor propagácia - marketing). Od narodenia je ťažko telesne postihnutý. Mnohonásobný darca krvi.

   Autor citlivých ľúbostných veršov. Píše od roku 2007. Zúčastnil sa súťaže začínajúcich autorov Krídla Ivana Laučíka, publikoval v Krjelach a na stránke www.basnicky.sk (nick Stenly). Jeho obľúbený výrok: Anjeli to nazývajú nebeskou slasťou, diabli pekelnými mukami a ľudia láskou. (Heinrich Heine)

   Jeho verše si môžete prečítať v Krjelach číslo 28.

Stanislav Kaľavský

básnik, divadelník, hudobník

* 6.2.1971 Liptovský Mikuláš

   Absolvoval Gymnázium M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši a Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici (slovenský jazyk - dejepis). Rok učil na Gymnáziu M. M. Hodžu (zdieľal spoločný kabinet s Osamelým bežcom Ivanom Laučíkom), potom sa stal s Laučíkovým "požehnaním" podnikateľom.

   Výrazný, silný básnik, vedome chce písať čisté, jednoduché, zrozumiteľné verše. Úspešne sa zúčastnil viacerých literárnych súťaží, napr. Petržalské súzvuky Ferka Urbánka, Persona Grata, Krídla Ivana Laučíka, publikoval v RAKu. Autorské čítania v Liptovskom Mikuláši, Lúčkach pri Ružomberku a v Bratislave.

   2009 vydal svoju básnickú zbierku Nebo pieklo.

   Ako divadelník účinkoval v Banskej Bystrici spolu s Jaroslavom Brozom; v Liptovskom Mikuláši vytvoril postavu Franza Kafku v scénickom čítaní hry Milana Richtera Z Kafkovho Pekloraja.

   Hrá na rôznych hudobných nástrojoch, skladá hudbu, rád cestuje, venuje sa športu.

   Jeho básne si môžete prečítať v Krjelach číslo 20, 31, 32, 35, 4047.

Naďa Kubányová

poetka

*23.12.1979 Liptovský Mikuláš

   Rodená Kučerová. Vyštudovala publicistiku na Fakulte humanitných vied UMB v Banskej Bystrici. Pracovala ako novinárka, neskôr ako jazyková a knižná redaktorka vo vydavateľstve Tranoscius. Momentálne pôsobí ako knihovníčka v Liptovskej knižnici Gašpara Fejérpataky-Belopotockého v Liptovskom Mikuláši.

   V zime rada lyžuje a v lete behá – človek je tam sám so sebou a aj sám sebou – o to sa snaží aj v básni. Píše čoraz zriedkavejšie - v tepnách má čoraz menej tušu.

   Jej básne si môžete prečítať v Krjelach číslo 2, 7, 8, 14, 17, 20, 23, 25, 26, 27, 28, 30, 34, 35, 37, 39, 4246

Anna Ondrejková

poetka, performerka, divadelníčka, výtvarníčka

* 28.4.1954 Liptovský Mikuláš

   Po maturite na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši (1972) absolvovala nadstavbové štúdium knihovníctva na Gymnáziu V. Paulínyho-Tótha v Martine (1975). Pracuje v Liptovskej knižnici G. F. Belopotockého v Liptovskom Mikuláši. Žije v Bobrovci.

   Knižne debutovala baladicky ladenou zbierkou Kým trvá pieseň (1975), baladicko-nostalgický rozmer je prítomný aj v Snežnej neveste (1978). Romantizujúci konflikt "primálo živého tela a priživého srdca"  a pocit nezrelosti je v Plánke (1984) štylizovaný do predstavy rusalky s údelom mlčania a vrcholí obrazom zakliatia do samoty v zbierke Sneh alebo Smutná jabloň plná nedozretých pávov (1993). Jej výraz je tu odpoetizovaný do strohých zaklínaní a obraz zraňovaného subjektu vyzrel do sugestívnej spovede. Ďalej publikovala Nespavosť (1994), Skoromed skorokrv (1998), kde vypovedá o bariérách, ktoré bránia  naplneniu vzťahu medzi partnermi, a pritom vyznáva prítomnosť druhého človeka ako predpoklad vlastnej existencie, Havrania, snová (2000, súkromné vydanie), Izolda: sny, listy Tristanovi (5 častí, 2001-07, súkromné vydanie). 2007 vyšiel výber z tvorby Havrania, snová, obsahujúci aj nepublikované verše, 2010 vo vydavateľstve Modrý Peter Izolda: sny, listy Tristanovi, 2013 vo vydavateľstve Skalná ruža Úzkosť. V nemčine vyšiel výber Gedichte (2002).

   Od polovice 90. rokov sa venuje divadlu ako herečka, dramaturgička aj autorka textov. Hrala Gertrúdu v Hamletovi (1997), Annanáša v Iškariotskom (1998), Ženu v Hre pre troch (1999), Smrť(Lunu v Krvavej svadbe (2001) a ďalšie. Ako dramaturgička spolupracovala s divadlom Bodea (Hamlet, Iškariotský), Yorick (Hra pre troch), DS ZDOS Likavka (Krvavá svadba), Bábkové divadlo na Rázcestí v Banskej Bystrici (Malá morská panna), ReA (Čudná ženská). Napísala text Malej morskej panny na motívy Andersenovskej rozprávky (pre BDnR) a Hru pre troch podľa posledných zápiskov M. Durasovej.

   Ako performerka absolvovala niekoľko desiatok vystúpení napr. na autorských čítaniach (Jana Beňová, Andrej Hablák, Osamelí bežci, Dušan Mitana, Peter Repka, Mila Haugová a i.), vernisážach (Ondrej Droppa a i.), koncertoch.

   Venuje sa aj tvorbe ilustrácií, koláži a grafike.

   Editorka viacerých ročníkov almanachu mladých autorov Výhonky.

   Jej básne a texty si môžete prečítať tu a v Krjelach 4245.

Ján Púček

básnik, prozaik

* 1.11.1987 Liptovský Mikuláš

   Absolvoval hotelovú akadémiu v Liptovskom Mikuláši, študuje na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave Dramaturgiu a scénaristiku. V roku 2012 získal Cenu Tibora Vichtu pre mladých tvorcov za magisterský scenár o bratskej láske s titulom Keď kvitnú koľajnice.

   Výnimočne talentovaný prozaik a básnik, zrelý a zároveň prudko sa rozvíjajúci. Bol ocenený v literárnych súťažiach Oravská poviedka, Krídla Ivana Laučíka, Muzaika, Múza, Mladá slovenská poviedka a Literárny Zvolen.

   Publikoval vo Fragmente, Romboide, Krjelach, Orlovi Tatranskom a v Dotykoch.

   2012 debutoval knižkou poviedok Kameň v kameni, za ktorú si odniesol Cenu Nadácie Tatra banky pre mladých tvorcov do 35 rokov a Cenu Jána Johanidesa. Poviedky, črty a sny nájdete aj v jeho ďalších knihách Okná do polí (2013) a Uchom ihly (2015). Všetky knihy vyšli vo vydavateľstve F. R. & G.

   Okrem literatúry sa zaujíma o film, turistiku, fotografiu, hudbu, knižný design a o výtvarné umenie.

   Jeho tvorbu si môžete prečítať v Krjelach číslo 23, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 40, 42.

Ivan Štípala

novinár, básnik, autor rozhlasových a televíznych programov    

* 26.02.1944 Martin                                            

Pseudonymy: Ivan Čipka-Pavelovič, IŠČP, ČP.                               

   Detstvo a mladosť prežil v Liptovskom Mikuláši. 1958-62 študoval na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Liptovskom  Mikuláši, 1964-68 scenáristiku a dramaturgiu na filmovej a televíznej fakulte AMU v Prahe, 1975-80 biológiu na Open University vo Veľkej Británii, 1975 absolvoval večerný kurz paleolitickej archeológie na University of London.

   1962-64 pracoval ako asistent kameramana v Čs. TV Bratislava. Pre TV štúdio Košice nakrútil dokumentárny film o Temži Rieka na dvoch pologuliach (1968) a napísal scenár absolventského filmu fínskeho režiséra J. Pakaslahtiho Ruská ruleta. Po auguste 1968 emigroval a usadil sa vo Veľkej Británii. 1968-98 pracoval v slovenskej redakcii vysielania BBC do zahraničia ako redaktor a autor programov (producer, senior producer). 1970-2006 prekladateľ a tlmočník britských vládnych a komerčných organizácií (slovenčina-angličtina), pracoval na ozvučovaní videonahrávok.

   1971 sa v Londýne podielal na založení krajanskej organizácie Slovenský kruh vo Veľkej Británii, od 1971 vydával spolu s redakčným kolegom a básnikom Jozefom Zvonárom-Tieňom Informačný bulletin Slovenského kruhu

   V BBC popri bežnej publicistike tvoril pôvodné rozhlasové relácie, pásma, cestopisné a historické seriály. Medzi jeho pravidelné programy patrili relácie Britské kino a televízia, Veda, priemysel, poľnohospodárstvo a Fókus. Režíroval tiež niekoľko dramatických relácií, napríklad Strmeňov preklad Vraždy v katedrále od T.S. Eliota. Pre sviatočné programy pripravoval slovenskú vianočnú a veľkonočnú poéziu exilových a domácich básnikov. Rozhovor pre vysielanie BBC mu napríklad poskytli Štefan B. Roman, Eugen Loebl, poprední československí disidenti a po 1989 predstavitelia Verejnosti proti násiliu. Básne a články publikoval v exilových časopisoch Horizont, Most, Pohľady.

   1989 poradca a pomocný režisér dokumentárneho filmu BBC TV V Prahe nie je jar (No Spring in Prague).    

   Spolupracoval na preklade knihy Slovakia in the 19th and 20th Century (vydal Svetový kongres Slovákov v Toronte 1973). Pripravil preklad a vydanie knihy Gabriela Partosa Studená vojna (The World that came back from Cold) (1994).

   Kurátor výstavy Michala Kerna v študentskom klube SSEES, University of London (Londýn, december 1990).

   2001 napísal pre knihu Sprievodca slovenským zahraničím kapitolu o Veľkej Británii. Napísal historické štúdie Dôstojník čs. légií v Rusku J.G. Čipka pre časopis Vojenská história (s Petrom Chorvátom, 2003) a Slovenské vysielanie BBC (stručná história) pre zborník Patria et fidei (2008). 2010 súkromné vydanie zbierky veršov Archeológia lásky.

   1998-2006 sa venoval najmä archeológii (rekonštrukcia stavieb a artefaktov, vykopávky). 

   Žije striedavo v Liptovskom Mikuláši a Veľkej Británii.

   Jeho básne si môžete prečítať tu a v Krjelach číslo 33, 36.

Anna Uramová

poetka

*25.1.1984 Liptovský Mikuláš

   Absolvovala Strednú zdravotnícku školu v Liptovskom Mikuláši, potom študovala na Katolíckej univerzite v Ružomberku.  Pracovala ako zdravotná sestra.

   Žije v Smrečanoch, rok strávila v kláštore bosých karmelitánok v Košiciach.

   Plachá, introvertná poetka čoraz silnejšej duchovnej orientácie. Zažiarila na literárnych súťažiach (Krídla Ivana Laučíka, Jurinova jeseň), publikovala vo Výhonkoch a Krjelach, ktoré vydáva liptovskomikulášska knižnica (napr. básnické cykly Colours of Spirit, Biblické ženy). V knižnici viedla literárne dielne Mýtus a text, slovo ako symbol, symbol v texte, text mýtu (2007) a Dielňa číslo 2 (2008).

   2008 súkromné vydanie básnickej knihy Sny.

   Jej básne a texty si môžete prečítať v Krjelach číslo 3, 6, 8, 18, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 29, 4245.

Barbora Valková

autorka esejí, novinárka, blogerka

*28.4.1990 Liptovský Mikuláš

   Skončila Obchodnú akadémiu v Liptovskom Mikuláši (2009), promovala ako inžinierka na Ekonomickej univerzite v Bratislave (2014).

   2006-2009 bola šéfredaktorkou školského časopisu obchodnej akadémie BLIC; sama ho aj založila.

   2008 získala 2. miesto v esejistickej súťaži Budúcnosť Slovenska v spoločnej Európe a 4. miesto v celoštátnom kole stredoškolskej odbornej činnosti za prácu Ivan Laučík v súradniciach Liptova, Slovenska a sveta. Hoci Osamelého bežca Ivana Laučíka osobne nepoznala, zanietene zozbierala svedectvá jeho priateľov i spomienky jeho žiakov a podarilo sa jej vytvoriť neobyčajný portrét básnika a učiteľa.

   Úspešná je v celoslovenskej novinárskej súťaži Štúrovo pero, 2011 získala tretie miesto v kategórii Novinárske príspevky vysokoškolákov.  

   Zaujíma ju literatúra, ekonómia, politológia, dejepis, jazyky, iné kultúry.

   Bloguje.

   Jej články si môžete prečítať v Krjelach číslo 21, 30, 31, 35, 37, 38, 39, 42, 4346, 47.

priaznivci klubu

Radka Berešíková

poetka, blogerka

* 18.08.1981 Ružomberok

11.06.2012 Ružomberok

   Od narodenia bola ťažko telesne postihnutá. Absolvovala základnú školskú dochádzku aj Gymnázium sv. Andreja v Ružomberku (maturita 2001) formou domácej individuálnej výuky. V štúdiu pokračovala na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku (literatúra, slovenský jazyk a história). Pre závažné zhoršenie zdravotného stavu bola nútená v 2. ročníku školu opustiť.

   Od detstva písala poviedky a básne. V celoslovenských literárnych súťažiach získala viaceré ocenenia.

   Vydala básnické zbierky Štyri živly (2004), Nočné raňajky (2004), Rezonancie (2007), Rovnováha (2009) a Kamienky (2012). Jej verše sú krehkou, nežnou, zdanlivo nekomplikovanou výpoveďou mladej ženy, ktorá je v dôsledku choroby nútená žiť uzavretým spôsobom, ale o to naliehavejšie.

   Predstavila sa na autorských čítaniach v Liptovskom Mikuláši, Lúčkach a Bratislave.

   Jej básne si môžete prečítať v Krjelach číslo 11, 15, 18, 19, 20, 21, 22, 24, 25, 28, 30, 31, 33, 34, 35, 37, 38, 39, 41, 42, 45.

Margita Dobrovičová

poetka, prekladateľka                                                  

* 26.06.1953 Liptovský Mikuláš                                 

+ 13.04.1994 Bratislava                                        

     1972-76 absolvovala gymnaziálne štúdiá v Bratislave, potom žila a venovala sa literárnej tvorbe v Liptovskom Mikuláši. Od narodenia bola ťažko telesne postihnutá. Básne a príspevky uverejňovala v literárnych časopisoch, periodickej tlači a v zborníkoch (Zborník Wolkrovej Polianky, Literárny týždenník, Nové slovo, Práca, Pravda, Smena, Tvorba a i.).

   Debutovala básnickou zbierkou Modrej planéte (1981), po ktorej nasledovali V mrazoch horíme (1986), Prenosná priepasť (1989), Slávnosti pod ľadom (1993) a Neprelistovaná krv (1994, zadaná do tlače v deň jej úmrtia). V týchto zbierkach reaguje na aktuálne témy, týkajúce sa ľudského údelu, pričom jej básne sú preplnené teplým citom, hlboko prenikajúcim do duše a do vnútorných stavov i nepokojov človeka. Dobrovičová je autorkou fascinujúcej obraznosti, smerujúcou k čoraz zovretejšiemu básnickému tvaru. Od všeľudských tém, pociťujúc prirodzený ostych pred otvoreným zobrazením svojho tragického položenia, dozrieva až po veľmi osobné, mučivo otvorené vyznanie. Skutočnosť vníma cez prizmu existenciálnych situácií, v ktorých jednotlivec i ľudstvo často zlyhávajú.

   Posmrtne vyšli výbery z jej nepublikovaných básní a korešpondencie Tajomstvá duše (1995), Ten motýľ nevzlietne (1999, obsahuje aj veršovanú drámu venovanú osudu španielskeho básnika Federica García Lorcu Nezhasnuté struny) a Kto svetlom bol, ten svetlom zostáva (2003), ktoré zostavila jej matka a ktoré svedčia o poetkinej bytostnej zviazanosti s kultúrou a spoločenskou situáciou doby. Posmrtne (2002) vyšla aj pozoruhodná básnická skladba vzdialene inšpirovaná Prorokom Khalila Gibrana Dievča s tvárou luny (zároveň v preklade do esperanta, s ilustráciami Jaroslava Uhela). Spolupracovala s rozhlasom, písala texty piesní k divadelným hrám, prekladala z francúzštiny, ruštiny (napr. E. Meželaitis) a češtiny (napr. Průvodkyně cizinců od Petra Skarlandta).                                                                 

 

Karel Ilja Dvořák

spisovateľ, esejista, publicista, bloger                                                

* 14.09.1956 Znojmo, Česko

11.03.2011 Liptovský Mikuláš

   Detstvo prežil v Jaroměřiciach nad Rokytnou na Českomoravskej vysočine, absolvoval Vojenské gymnázium Jana Žižku z Trocnova v Opave (1971-75), 1975-79 študoval na VVTŠ v Liptovskom Mikuláši, kde napokon zakotvil ako človek aj ako tvorca. 1998 absolvoval zoznamovací študijný pobyt na Royal Academy of Art v Londýne, 2001 na Tulane University v New Orleans (USA), 2001 krátkodobú stáž v New York Times – Picayune, New Orleans.

   1996-2006 šéfredaktor vydavateľstva Tranoscius v Liptovskom Mikuláši, 2006-07 Art Director Rádia Fajn Žilina, potom voľný novinár, v rokoch 2008 - 2010 šéfredaktor TV Liptov.

   Od študentských rokov písal verše, venoval sa divadlu ako herec, režisér a autor, v Liptovskom Mikuláši pomáhal zakladať divadlo mladých Spektrum. 1977 bol pozvaný na pobyt na VŠMU do triedy prof. K.L. Zachara.

   Na začiatku osemdesiatych rokov sa zaoberal metodologickými otázkami vedy a prognostikou. Zúčastnil sa s referátmi dvoch vedeckých konferencií (Prahe, Olomouc). Publikoval dve state k problémom predvídania budúcnosti a niekoľko prác prehľadových.

   Vydal seriál Liptovské legendy (1991 v týždenníku Liptov, knižne 1993), bibliofílie Trvácnosť posolstiev (1995), Počatia tvarov (1996), Samotín (1999, juvenilné záznamy, vydané súkromne pri 5. výročí otcovej smrti). 2007 bola realizovaná v intraviláne všetkých krajských miest Slovenska jeho dramatická feéria Pred oknom, za oknom..., zároveň dokončil rukopis esejí o novinárčine a novinároch Pastieri pustatiny.

   V Slobodnom piatku a Liptove publikoval seriál umeleckých reportáží Ľudia na hrane (1993-95), v Mostoch Mestá Slovenska (1994-97), v Evanjelickom posle spod Tatier stĺpčeky, eseje, reportáže a komentáre (1996-2006), podobne v Žilinskom večerníku (2006-07), v Pravde eseje (2007-08). V Literárnom týždenníku, Ladění (Masarykova univerzita v Brne), Tvorbe T aj inde uverejňoval mnohé obsahové rozhovory. Píše aj pre periodiká v zahraničí (USA, Česko, Poľsko, Nemecko), aktívne sa zúčastnil na viacerých medzinárodných konferenciách, kde sa venoval etickým otázkam novinárskej tvorby (2007 garant novinárskej konferencie v Bratislave na tému Sloboda tlače – právo i povinnosť).

   Pre Slovenský rozhlas písal denné fejtóny (1993-98) a fíčre (od 1988), pre televíziu vytvoril viaceré dokumentárne filmy (najvýznamnejší je Mám knihu zdedenú, 1998).

   Charizmatický televízny aj rozhlasový moderátor: kresťanská diskusná relácia Sféry dôverné v Slovenskej televízii (2005-06), vlastná talkshow Bez kravaty s k.i. a d. v TV Patriot (2007-10), nostalgická rozhlasová talkshow Stretnutia s domovom v Rádiu Fajn (do 2007, spolu 75 pokračovaní; hosťami boli napr. Ivan Gašparovič, Vladimír Mečiar, Milan Hort, Martin Fronc, Zuzana Martináková, Ján Slota, Jozef Adamovič, Anton Šulík).

   Bol kurátorom 42 výstav výtvarných umelcov (napr. Fero Kráľ, Otto Gender, Štefan Prukner, Blaženka Kostolná, Jaroslav Uhel, Vincent Hložník – Londýn 1998), autorom 14 katalógov výstav, garantom sympózií Oppidum (1998) a Plenér (1999).

Ivan Laučík

básnik, prekladateľ, esejista    

* 04.07.1944 Liptovský Mikuláš                                 

+ 12.05.2004 Liptovský Mikuláš                                  

   1958-62 študoval na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Liptovskom Mikuláši, 1963-67 na Pedagogickej fakulte v Martine a v Banskej Bystrici, 1973-74 absolvoval postgraduálne štúdium na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, 1981-84 doplnkové štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity P.J. Šafárika v Prešove. Pôsobil ako riaditeľ základnej školy vo Veľkom Borovom, 1968-80 učiteľ na základnej škole v Liptovskom Mikuláši, 1981-91 na Strednej lesníckej škole v Liptovskom Hrádku, 1990 poslanec Slovenskej národnej rady, 1991-92 riaditeľ Okresnej školskej správy v Liptovskom Mikuláši, 1992-93 vychovávateľ na Strednej lesníckej škole v Liptovskom Hrádku, 1993-94 učiteľ na základnej škole v Kvačanoch, 1994-2004 profesor na Gymnáziu M.M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši. Žil v Liptovskom Mikuláši.             

   Člen básnickej skupiny Osamelí bežci (spolu s Ivanom Štrpkom a Petrom Repkom). Debutoval v Mladej tvorbe (1962), so Štrpkom a Repkom formoval básnické manifesty Osamelých bežcov. Knižná prvotina Pohyblivý v pohyblivom (1968) reflektuje autorovo znepokojenie nad stavom ľudskej civilizácie a hrozbou jej zániku. Enigmatické verše v sebe nesú odkazy na mytológiu, ale tiež výrazne akcentujú prírodné dianie. Táto poloha sa stala určujúcou pre celú Laučíkovu tvorbu – citové, dynamické prežívanie životných dejov, konfrontované s racionálnou, logickou reflexiou. Dôraz sa kladie na osamelosť lyrického subjektu a na otvorenosť všetkých dejov, ktoré sa tu odohrávajú. Podobne možno charakterizovať aj knihu veršov Sme príbuzní na začiatku (1970), ktorá je nielen obrazom chaosu súčasného sveta, ale i apelom na možnosti každého jednotlivca pri ochrane základných ľudských hodnôt. Pokračuje v dôraze na jazyk a robí z neho aktívneho účastníka básnického diania. Po takmer dvadsaťročnej vynútenej odmlke vydal básnickú zbierku Na prahu počuteľnosti (1988), záznam o zostupe do geologických, historických i osobných, emocionálnych hlbín. Konkrétna krajina Laučíkovho života – Liptov je východiskom pre hĺbkovú reflexiu osobnej životnej roly. V knihe Vzdušnou čiarou (1991) možno konštatovať ubúdanie enigmatickosti a spriehľadňovanie sujetového základu veršov, občas až nostalgický návrat k spomienkam. Havránok (1998) je poetickým záznamom o prieniku do osobnostných hlbín človeka, pričom archeologická lokalita Liptova je pre básnika podnetom na analytickú reflexiu vlastného životného poslania. 2003 vyšli Laučíkove zobrané Básne. 2008 vyšla kniha Pohybliví v pohyblivom, súbor textov, spomienok a rozhovorov Ivana Laučíka, Petra Repku a Ivana Štrpku v redakcii Olega Pastiera.

   Výber jeho básnickej tvorby vyšiel v portugalčine (Mobilis in mobile, 1999), angličtine (Cranberry in Ice, 2001), nemčine (Lyrik, 2001). Je jedným z autorov esejistickej knihy Liptovský Mikuláš - príbeh mesta (2000) a knihy Svet Himalájí (2002). Z gréčtiny preložil verše Odysseasa Elytisa (Dôstojné je..., 2001).

   Jeho básne si môžete prečítať v Krjelach č. 36, 40.

klubom prešli

Jozef Brisuda

básnik                                                        

* 12.05.1973 Liptovský Mikuláš                                 

+ 22.11.1993 Bratislava                                        

   Základnú školu absolvoval v Liptovskom Jáne (1979-87), 1987-91 študoval na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Liptovskom Hrádku, od 1991 na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave.

   Básnické prvotiny publikoval v bratislavskom Novom slove mladých. 1992 zažiaril v celoslovenskej literárnej súťaži začínajúcich autorov, ktorú organizuje liptovskomikulášska knižnica.

   1995 Knižnica G. F. Belopotockého vydala jeho básnickú zbierku Hra na... s ilustráciami Jaroslava Uhela. Zbierka má dokonalú kompozíciu, poeticky je inšpirovaná mladým Miroslavom Válkom. Obsahuje neobyčajné zrelé, silné, pôsobivé verše. 

   Jeho verše si môžete prečítať v Krjelach číslo 5.

Peter Cibák

básnik, fotograf, športovec

*2.3.1981

    Vodný slalomár, reprezentoval Slovensko na Letných olympijských hrách 2008 v Pekingu. Na majstrovstvách sveta 2005 v austrálskom Penrithe získal v K1 3. miesto, v K1 Team 5. miesto, 2006 v Prahe v K 9. miesto, 2007 vo Foz do Iguacu v Brazílii 8. miesto v K1 Team.

   Študoval umeleckú fotografiu na VŠVU v Bratislave, ako básnik sa predstavil napr. v Romboide, kde vyšli úryvky z jeho rozsiahlej básnickej skladby Homo shopping.

  Jeho texty si môžete prečítať v Krjelach číslo 43.

Mária Dvorštiaková-Tomčíková

poetka

* 1964

Pracovala ako robotníčka v Kožiarskych závodoch v Liptovskom Mikuláši. Uplatnila sa ako herečka, recitátorka, vo svojich veršoch vytvorila pôsobivý obraz ženského prežívania sveta.

 

Janka Dzúriková

poetka

*24.11.1979

Študovala na Obchodnej akadémii v Liptovskom Mikuláši a na Trnavskej univerzite (slovenčina-etika). Rok učila na základnej škole vo Východnej, teraz sa pracuje v oblasti poisťovníctva. Má dcérky Natálku a Sofinku.

 

Judita Feňvešová

výtvarníčka, publicistka, poetka, herečka, organizátorka kultúrneho života                                                

* 06.09.1945 Budapešť, Maďarsko                                     

    Absolvovala gymnázium v Liptovskom Mikuláši a nadstavbové štúdium na  Strednej knihovníckej škole v Bratislave. 10 rokov pracovala ako knihovníčka v Knižnici G.F. Belopotockého v Liptovskom Mikuláši, 25 rokov ako osvetová pracovníčka pre výtvarníctvo, fotografiu a film na Liptovskom osvetovom stredisku v Liptovskom Mikuláši. Žije v Liptovskom Hrádku.               

   Členka celoslovenského zboru pre neprofesionálny film a predsedníčka celoslovenského poradného zboru pre neprofesionálne výtvarníctvo pri Národnom osvetovom centre v Bratislave. Členka predsedníctva Občianskeho združenia Art štúdio v Liptovskom Hrádku.                                

   Talentovaná, uznávaná amatérska výtvarníčka. Od 1978 sa každoročne zúčastňuje na regionálnych, krajských a celoslovenských postupových výstavách (Salóny, Výtvarné spektrum). Samostatná výstava: Výpovede (Liptovský Mikuláš, 1997), Obrazy (2010). Organizátorka regionálnych, krajských a celonárodných výstav a filmových súťaží. Autorka mnohých článkov o neprofesionálnom výtvarníctve, fotografii a filme (v časopisoch Liptov, Národná osveta, Výtvarníctvo, fotografia, film) a publikácie Z histórie Tatranského kamzíka, prvej slovenskej tematickej súťaže amatérskych filmov (2004). Zostavila celé číslo encyklopedicko-náučného časopisu Región, venované amatérskemu filmu v Liptove (október 1995).

   2008 vydala zbierku lyrických textov doplnenú reprodukciami svojich malieb Ešte sa nestmieva.              

   Ako herečka vytvorila úlohu Ginsbergovej matky Naomi v inscenácii divadla Bodea Allen a Naomi (réžia Viliam Dočolomanský).                 

   Vyznamenaná za realizáciu výstav z oblasti tradičného ľudového umenia počas Folklórneho festivalu Východná (2004) a za prácu v oblasti amatérskeho filmu Union internationale du cinema non professionnel membre du CICT (UNESCO, 2004).                                           

 

Katarína Gabrielová

* 4.2.1969 Liptovský Mikuláš

+ 15.1.2007 Bratislava – Kramáre, pohreb 18.1.2007 v Liptovskom Mikuláši

  Rodená Doležalová.

   Absolvovala základnú školu a Gymnázium M.M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši, v rokoch 1999-2004 vyštudovala sociálnu andragogiku na Vojenskej akadémii v Liptovskom Mikuláši, v roku 2006 tam získala titul PhDr.

   Pracovala na viacerých miestach, naposledy na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši.

    Žila v Liptovskom Mikuláši, neskôr v Pribyline.

   Od čias stredoškolských štúdií sa intenzívne venovala literárnej tvorbe, navrhovala módu aj divadelné kostýmy, vyrábala šperky, zapodievala sa alternatívnym liečiteľstvom.

 

Igor Kráľ

5.5.1980

Člen rehole verbistov, 2010 prijal kňazskú vysviacku.

 

Ivan Šobáň

básnik                                                            

* 20.05.1962 Liptovský Mikuláš                                 

    V dôsledku detskej mozgovej obrny telesne postihnutý. Absolvoval Ústav sociálnej starostlivosti v Bratislave na Mokrohájskej ulici. Žije v Liptovskom  Hrádku, venuje sa fotografovaniu a najmä básnickej tvorbe.               

   Zúčastňoval sa literárnych súťaží (napr. 3. miesto v súťaži XXX. ročníka Literárneho Kežmarku), prispieval do časopisov (Nové slovo, od 1992) a zborníkov (Správna chvíľa, 1993). 1992 získal mimoriadnu cenu poroty v literárnej súťaži V. Svetového festivalu slovenskej mládeže, ktorú vypísali Svetový kongres Slovákov, Matica slovenská a Rada mládeže Slovenska.                               

   Je autorom úprimných, nestrojených veršov, v ktorých sa spovedá zo svojich radostí, bolestí aj prehier, pričom si zachováva nepatetickú nádej a dôveru v život.                                                  

   Vydal básnické zbierky Prichádzam nepoznaný (1995), Kolovrátok (2001), Rozpravy z ticha (2003), Okom duše (2008), Rozjímanie (2009).   

 

 

Peter Trizna

básnik, prekladateľ

* 18.5.1985 Liptovský Mikuláš

   Absolvoval Gymnázium M.M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši (2001-05), od 2005 študuje na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity slovenský a anglický jazyk. Žije v Liptovskom Mikuláši.

   Od detstva píše verše, zásluhou Klubu Koliesko vyšli útle zbierky Zostaň sám sebou (1998) a Neviem a viem (výber z básnických cyklov Smädný pútnik, Zvnútra, Lietajúca myseľ, 2001). Úspešný účastník literárnej súťaže Akademický Prešov (2006 – 3. miesto, 2008 – 2. miesto). Zaoberá sa aj prekladom poézie z angličtiny, píše recenzie a literárnovedné state (napr. Ivan Laučík – na prahu (ne)zrozumiteľnosti), Výrazové a významové prieniky básnickej tvorby Jána Stacha s jeho prebásnením poézie Dylana Thomasa).

 

Renáta Turanová

spisovateľka, maliarka                                           

* 17.09.1967 Ružomberok                                         

    Uvádza sa aj ako Renata Turan-Kinski, Renata Lui Turanova.                                 

   1983-1986 študovala na Strednej poľnohospodárskej škole v Košiciach.  

   Žila v Ružomberku. Od 1992 je v Nemecku, od 2005 študuje na univerzite v Osnabrücku umenie a dejiny umenia. Venuje sa najmä akvarelu. Vystavovala v Nemecku a Holandsku, do svojho zoznamu talentovaných maliarov ju zaradilo Guggenheim Museum v New Yorku.

   Napísala zbierku básní Atmosféra unaveného kolotoča (1991) a knihu pre deti Rozprávky z kráľovstva rýchlych koní (1993, v nemčine Märchen aus dem Königreich der schnellen Pferde 1994).  Publikuje aj v nemeckej tlači a rozhlase.